Prírodné zaujímavosti
Gerlachovský štít (Vysoké Tatry) |
|
Lokalizácia |
|
Východiskom túry na najvyšší vrch Slovenska - Gerlachovský štít (2 655 m) je horský hotel Sliezsky dom. Trasa vedie okolo 15 m vysokého Velického vodopádu od dolinovej terasy, ktorá si pre botanickú pestrosť vyslúžila pomenovanie Kvetnica.
Z Kvetnice odbočuje doľava neznačkovaný úzky chodník. Smeruje do tzv. Velickej próby, ktorá je obyčajne výstupovou cestou na Gerlachovský štít. Na zostup sa väčšinou používa tzv. Batizovská próba klesajúca na opačnú stranu do Batizovskej doliny.
Záujemcov o výstup na najvyšší vrchol Tatier a celých Karpát treba upozorniť, že ho môžu uskutočniť iba v sprievode horského vodcu. Služby skúsených tatranských vodcov návštevníkom Tatier poskytuje podľa stanoveného cenníka Horská služba TANAP-u sídliaca v Starom Smokovci.
Výstup na Gerlachovský štít nie je technicky náročný, skrýva však mnoho nástrah. Nebezpečné sú najmä náhle zmeny počasia. Veľa turistov už za zlej viditeľnosti zablúdilo v rozložitom neprehľadnom masíve. Niektorým z odvážlivcov sa táto klasická tatranská túra stala osudnou.
Kriváň (Vysoké Tatry) |
|
Lokalizácia |
|
Turisticky mimoriadne atraktívny je výstup na Kriváň (2 494 m), rozložitý štít v západnej časti Vysokých Tatier. Tento niekoľkonásobný víťaz súťaží o najkrajší vrch Slovenska pôsobí úchvatne najmä z liptovskej strany. Pri pohľade od Pribyliny alebo od Hýb ho možno ľahko rozpoznať podľa nápadného zakrivenia vrcholu, ktorému vďačí za svoje meno.
V 19. storočí smerovali na Kriváň, ktorý sa považuje za symbol národnej hrdosti, národné púte. Ich tradícia bola nedávno opäť obnovená.
Vrchol Kriváňa možno najľahšie a najrýchlejšie dosiahnuť z Troch studničiek. Prvé serpentíny zeleno značkovaného chodníka privedú turistov na Grúnik, ktorý bol na konci druhej svetovej vojny svedkom krutých bojov partizánov s nemeckými fašistami. Z Grúnika chodník traverzuje úbočím Priehyby do strmého sutinového Krivánskeho žľabu.
Odmenou za namáhavý výstup na vrchol je nádherný kruhový výhľad. Najčastejším zostupom z vrcholu Kriváňa je modro značkovaný chodník vedúci k Jamskému plesu. Odtiaľ sa možno po magistrále dostať do Podbanského alebo Štrbského Plesa.
Lomnický štít (Vysoké Tatry) |
|
Lokalizácia |
|
Výlet lanovkou na druhý najvyšší vrch Slovenska - Lomnický štít patrí k najväčším turistickým atrakciám celých Vysokých Tatier, preto sa teší veľkému záujmu verejnosti. Lanovka prekonáva výškový rozdiel vyše 1 700 m a dopravuje turistov do nadmorskej výšky 2 634 m.
Vyššie v Tatrách, ale aj v celých Karpatoch možno vystúpiť už len na Gerlachovský štít, ktorý leží asi 7 km juhovýchodným smerom. Rozpoznať sa dá podľa nápadne skoseného vrcholu.
Za pekného počasia ponúka vrchol Lomnického štítu jedinečný kruhový výhľad. Pri dobrej viditeľnosti možno ponad Belianske Tatry dovidieť až na poľské nížiny, kým v opačnom smere sa do zorného poľa ľudského oka vmestí necelá pätina územia Slovenska. Na Lomnickom štíte sa od mája roku 2008 nachádza prírodná botanická záhradka.
Za nepriaznivého počasia, ktoré býva vo vyšších nadmorských výškach veľmi časté, obklopuje sklamaných turistov hustá hmla, cez ktorú sotva dovidieť na meteorologické prístroje nachádzajúce sa len niekoľko metrov nad vyhliadkovou terasou.
Meteorologická stanica na Lomnickom štíte je najvyššie položeným pracoviskom na Slovensku. V päťdesiatych rokoch 20. storočia k nej pristavili pracovisko astronómov z laboratória fyziky kozmického žiarenia a koronálnej stanice Astronomického ústavu SAV. Nachádza sa tu aj najvyššie položený telefónny automat.
Prielom Hornádu (Slovenský raj) |
|
Lokalizácia |
|
K najväčším turistickým lákadlám Slovenského raja patrí Prielom Hornádu. Úzka kaňonovitá dolina dlhá 16 km oddelila od pohoria okrajový hrebeň kulminujúci Tomášovským výhľadom (667 m).
Dolným úsekom doliny Hornádu vedie 15 km dlhá trasa náučného turistického chodníka Prielom Hornádu s 11 informačnými tabuľami.
Zimný prechod prielomom má takisto neopakovateľné čaro. Turisti majú v tom čase jedinečnú príležitosť pozorovať hru svetla prechádzajúceho modrastými cencúľmi, ktoré miestami dosahujú rozmery najväčších barokových organov so stovkami ľadových „píšťal“.
Horným úsekom vedie Chodník Horskej služby Prielomom Hornádu, ktorý je vybavený viacerými technickými pomôckami umožňujúcimi ľahko a bezpečne prekonať všetky náročné úseky. Viac ako 4 km dlhá trasa chodníka je zabezpečená reťazami (374 m), lanom (26 m), železnými stúpadlami (164 ks), opornými skobami (15 ks) a drevenými lávkami (85 m).
Najatraktívnejšie sú úseky, na ktorých turisti kráčajú po železných stúpadlách zapustených do skaly priamo nad hladinou rýchlo tečúceho Hornádu.
Roháče (Západné Tatry) |
|
Lokalizácia |
|
Roháče sa právom považujú za najkrajšiu časť Západných Tatier. Rozložitú Roháčsku dolinu lemuje veniec krásnych končiarov, ktorým „kraľuje“ majestátny Baníkov. Ostrý Roháč a Volovec sú zasa roháčskymi „princami“. Vytvárajú nerozlučnú dvojicu štíhlych skalných vrchov na hlavnom hrebeni. Podobajú sa na čertove rohy a azda aj preto dostali toto výstižné pomenovanie.
Turisti radi vystupujú do Smutného sedla (1 965 m), ktoré sa nachádza na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Prvým štítom hlavného roháčskeho hrebeňa na východ od Smutného sedla je Plačlivé (2 126 m). Spolu s neďalekým Ostrým Roháčom (2 084 m) tvorí charakteristickú siluetu nielen rovnomenných Roháčov, ale aj Západných Tatier.
Tretím vrchom roháčskeho trojvršia je Volovec (2 063 m), ktorého masív sa rozkladá na slovensko-poľskej hranici. Je to z väčšej časti hôľny vrch, z ktorého je najkrajší výhľad v celých Západných Tatrách. Obľúbenou trasou v Roháčoch je aj chodník vedúci okolo Roháčskych plies a k Roháčskemu vodopádu.
Rysy (Vysoké Tatry) |
|
Lokalizácia |
|
Medzi najnavštevovanejšie tatranské štíty nesporne patria Rysy. O ich popularitu sa zaslúžil predovšetkým hromadný turistický výstup organizovaný každý rok začiatkom augusta.
Tradičné turistické podujatie nabralo veľmi rýchlo masové rozmery a na vrchole Rysov sa za jeden víkend často vystriedalo vyše tritisíc ľudí. Po roku 1989 sa augustový výstup na Rysy zbavil nežiaducej masovosti i politického podfarbenia.
Až po rázcestie v dolnej časti Hincovej doliny, pri ktorom kedysi stála Hincova koliba, je trasa výstupu na Rysy spoločná s trasou na Kôprovský štít. Na rázcestí odbočuje doprava červeno značkovaný chodník prekonávajúci početnými serpentínami vysoký skalný prah visutej Žabej doliny. Za odpočinkovým úsekom na spodnej terase Žabej doliny chodník opäť vystupuje na ďalší skalný stupeň, kde sú nebezpečnejšie traverzy zabezpečené reťazami.
Kráľova hoľa (Nízke Tatry) |
|
Lokalizácia |
|
Najmä v letných mesiacoch je obec Liptovská Teplička vyhľadávaným východiskovým bodom pre nízkotatranské túry. Turistickým bonbónikom je výstup na Kráľovu hoľu (1 946 m).
Kráľova hoľa je mohutným masívom a najvyšším vrchom východnej časti Nízkych Tatier. Pramenia pod ňou najväčšie slovenské rieky (Váh, Hron, Hnilec a Hornád), ktoré s jej pôsobivým a majestátnym vzhľadom spôsobili, že spolu s Kriváňom sa stala najospevovanejším slovenským vrchom opradeným mnohými legendami a povesťami.
Zvyčajne býva začiatočným alebo konečným bodom nízkotatranskej hrebeňovky. Turisticky najhodnotnejší úsek hlavného hrebeňa východnej časti Nízkych Tatier leží medzi Kráľovou hoľou, Strednou hoľou (1 876 m), Orlovou (1 839 m), Bartkovou (1 790 m) a Ždiarskym sedlom (1 475 m).
Z neho možno pokračovať po hlavnom hrebeni západným smerom alebo možno zostúpiť po modrej značke do Ždiarskej doliny bohatej na vápencové tiesňavy, vyvieračky a jaskyne.
